Pred viac než 70 rokmi bol hlavným cieľom na Kráľovej holi televízny vysielač. Tak vznikla najvyššie položená cesta na Slovensku.
Dnes je cieľom niečo iné: podpora cestovného ruchu v pomalšie sa rozvíjajúcom regióne s bohatou históriou a jedinečnou prírodou. Nie cez lanovky a masový turizmus, ale citlivou rekonštrukciou toho, čo tu už existuje.
Cesta k tomuto cieľu vedie cez spoluprácu. Banskobystrický samosprávny kraj, obec Šumiac, urbárske spoločenstvo, LESY SR, Správa národného parku NAPANT, organizácie cestovného ruchu, podnikatelia aj miestni obyvatelia – každý z nich má svoje potreby, úlohy a predstavy. Hoci sa nie vždy zhodujú, dokázali sa spojiť a spoločne napĺňať zámer, ktorý prospieva celému regiónu.
Lesná cesta slúži primárne na obsluhu lesa, požiarnu ochranu, prístup k televíznemu vysielaču a zásobovanie. Preto je nutné dodržiavať zákon o lesoch 326/2005 a rešpektovať pokyny obsluhy a správcov.
Cesta je zároveň značenou cyklotrasou a cyklisti ju môžu využívať na vlastné riziko a zodpovednosť. Cestu je možné využívať len v rámci možností návštevného poriadku NAPANT.
Cesta je relatívne úzka, so strmými úsekmi až do 12 % sklonu. Cesta je vysoko frekventovaná návštevníkmi, môžete stretnúť obsluhujúce vozidlá, voľne žijúcu zver – je nutné zvýšiť opatrnosť, znížiť rýchlosť a ego.
Stretávajú sa tu profi cyklisti, ebikeri bez skúseností, peší turisti, obsluha vysielača, divoká príroda a jej ochrana, lesní hospodári, miestni obyvatelia a poskytovatelia služieb – rešpektujme sa.
Kompletné informácie, na ktoré treba myslieť pri návšteve Kráľovej hole, nájdete v cyklistickom kódexe, návštevnom poriadku NAPANT a zákone o lesoch.
Cyklistická časovka na Kráľovu hoľu.
Spodný úsek – od Šumiacu po Predné sedlo (Chata pod Kráľovou hoľou) je po rekonštrukcii s novým asfaltom. Vyššie – až na vrchol Kráľovej hole je povrch značne poškodený a vhodný len pre horské bicykle. Tu je rekonštrukcia plánovaná v roku 2026 (viac o zámere BBSK). Na vrchole Kráľovej hole 1946 m n. m. nie je zatiaľ možnosť úkrytu ani občerstvenia.
Dĺžka trate
11.72 km
Prevýšenie
1 040 m
Priemerné stúpanie
8.8 %
Povrch
nový asfalt / štrková cesta
Tažko budete na Slovensku hľadať epickejšie stúpanie. Okrem 1000 výškových metrov a dominantného charakteru hory s výhľadmi na Vysoké Tatry dodáva trase vážnosť aj takmer neutíchajúci nápor vetra. Počas sezóny stretnete mnoho ľudí na ebikoch, mimo sezóny zažijete samotu, ale aj ťažšie podmienky a pokojne všetky ročné obdobia počas jedného dňa.
Na vrchole Kráľovej hole v budove vysielača momentálne nie je žiadna možnosť úkrytu pred nepriazňou počasia.
Pod Kráľovou hoľou sa rozprestiera krajina pretkaná príbehmi, ktoré spájajú prírodu, históriu aj tajomstvá minulosti. Staré legendy hovoria o láske medzi horami, kráľoch hľadajúcich útočisko v tichu hôr, o zbojníkoch ukrývajúcich sa v hustých lesoch. Každý príbeh nesie v sebe čosi z kúzla tohto miesta – a spolu vytvárajú mozaiku, ktorá robí Kráľovu hoľu geografickým aj duchovným centrom tohto kraja.
Vybudovanie cesty na Kráľovu hoľu súvisí s budovaním televízneho a rozhlasového vysielania na Slovensku v 50. rokoch 20. storočia. Výber Kráľovej hole ako strategického miesta súvisel s jej výhodnou polohou – zaručuje šírenie signálu do veľkej vzdialenosti, vrátane ťažko dostupných oblastí. Televízny vysielač na Kráľovej holi je najvyššie položený vysielač na Slovensku (v nadmorskej výške 1946 m n. m.) a zabezpečuje šírenie signálu do rozsiahleho územia východného a stredného Slovenska. Išlo o jeden z najnáročnejších inžinierskych projektov v horských podmienkach vtedajšieho Československa. Vzhľadom na vysokohorský terén a absenciu infraštruktúry bol najväčšou výzvou samotný prístup na vrchol – teda vybudovanie prístupovej cesty.
Výstavba vysielača bol technicky a logisticky náročný projekt, keďže išlo o horské prostredie bez prístupových ciest a s náročnými klimatickými podmienkami. Práce na ceste začali v lete 1960 za účasti vojakov, väzňov a dobrovoľníkov z okolitých obcí. Terén bol skalnatý a podložie nestabilné, využívali sa dynamity a buldozéry, čo bolo mimoriadne náročné pre dopravu aj logistiku. Práce museli byť prerušené počas zimy pre extrémne počasie a snehové záveje.
Najskôr sa vybudovala cesta Šumiac – Nižné Sedlo, skolaudovaná 21. novembra 1962. Z Nižného (dnes Predné sedlo) sedla bola koncom roka 1959 zahájená výstavba pracovnej lanovky Transporta Chrudin, namonotovaná na drevených stĺpoch. Viedla z Nižného sedla až na vrchol Kráľovej hole. Lanovka bola vlastne pokračovaním cesty a z bývalej stanice lanovky je dnes obľúbená Chata pod Kráľovou hoľou.
Už vtedy bola cesta slovenským rekordom – s nadmorskou výškou 1430 metrov prekonala dovtedy najvyššiu Tatranskú magistrálu 1110 metrov.
Vysielač bol uvedený do prevádzky v roku 1961. Vybudovanie horného úseku cesty z Nižného sedla na vrchol Kráľovej hole súvisel s rozvojom a modernizáciou vysielača v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Obce Šumiac a Telgárt sa nachádzajú na hranici krajov (Banskobystrický a Košický). Toto územie bolo z pohľadu rozvoja dlhodobo zanedbávané, čo spôsobilo pomalší rozvoj regiónu a odliv mladých ľudí. Pritom sú to obce s nesmiernym prírodným, historickým a ľudským potenciálom. Majestátna Kráľova hoľa je jedinečná aj tým, že ako na jediný vrchol na Slovensku sem vedie cesta, zjazdná aj pre cyklistov a predstavuje tak najvyššie položenú cyklotrasu na Slovensku a aj v strednej Európe (bez prístupu motorovej dopravy).
Od roku 2018 Banskobystrický samosprávny kraj spolu s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie aktívne spolupracuje so samosprávami a partnermi v regióne na rozvoji cestovného ruchu, cez ktorý sa snaží naštartovať miestnu ekonomiku a prilákať späť mladých ľudí. Medzi úspešné projekty patrí Horehronský expres, obnovenie saunovania, záchrana Chamkovej stodoly. Viac sa dozviete na podstránke „Región“.
Na základe iniciatívy miestnych obyvateľov a v spolupráci s významnými partnermi v regióne (obec Šumiac, Telgárt, Towercom, LESY SR, NAPANT, urbárske spoločenstvo, miestni podnikatelia a občianske združenia a mnohí ďalší) sa Banskobystrický samosprávny kraj rozhodol koordinačne aj finančne zastrešiť zámer rekonštrukcie cesty na Kráľovu hoľu tak, aby pretrvala, bola bezpečnejšia a vhodná aj pre cestných cyklistov.
Zámer je ukážkou spolupráce a spoločného užívania „národnej“ hory Slovenska a názorným príkladom, ako dokáže ochrana prírody, regionálny rozvoj a cestovný ruch udržateľne fungovať a vytvoriť novú miestnu ekonomiku.
Do dnešného dátumu sa nám podarilo:
