Kráľova hoľa – ikonický vrch východných Nízkych Tatier, na pomedzí 3 národných parkov a 3 regiónov – Horehronia, Spiša a Liptova. Obklopujú ju tradičné obce – Šumiac, Telgárt, Pohorelá, Heľpa, Vernár či Liptovská Teplička, kde stále žije folklór a autentická horská kultúra. Pramenia pod ňou 4 veľké slovenské rieky – Hron, Hornád, Hnilec a Čierny Váh. Jednoducho, Kráľova hoľa je prírodný unikát. Panoramatické výhľady, ticho hôr a živé dediny v podhorí sú ideálne na únik do prírody. Okolitý kraj je známy tradičnou architektúrou, živým folklórom a pohostinnosťou.
Kráľova hoľa, dominantný vrch východnej časti Nízkych Tatier, je významným územím ochrany prírody v rámci Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Táto lokalita zohráva kľúčovú úlohu v zachovaní biodiverzity, vodných zdrojov a pôvodných horských ekosystémov. Výnimočné horské lúky, pralesovité porasty i výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov vyžadujú citlivý prístup návštevníkov i správcov územia. Ochrana Kráľovej hole ako súčasti národného parku znamená rešpektovanie prírodných zákonov a uvedomelý pohyb v krajine – s ohľadom na jej krehkosť, význam a budúcnosť.
Prírodné krásy a vzácnosti Nízkych Tatier si zaslúžia zvláštnu pozornosť, a tým i osobitné podmienky pre pobyt a rekreáciu, ktoré sú zahrnuté v Návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry.
Na východnom úpätí majestátnej Kráľovej hole, v objatí lesov a ticha, leží obec Šumiac – jedna z najmalebnejších dedín Horehronia. Miesto, kde sa história nestratila v čase, ale stále tvorí súčasť každodenného života.
Šumiac je vstupnou bránou do Národného parku Nízke Tatry. A tiež živá kronika ľudovej architektúry, jedinečných krojov, pôvodného jazyka a folklóru, ktorý si miestni hrdo uchovávajú už po generácie. Dedina si zachovala svoj autentický ráz – úzke uličky, drevenice, tradičné usadlosti a hlavne komunitu, ktorá stále žije v súlade s prírodou.
Len kúsok za obcou Šumiac sa nachádza výnimočný historický areál tradičných drevených stodôl, ktoré sú autentickým dokladom ľudovej architektúry a spôsobu života našich predkov. Niesli meno svojich majiteľov – najznámejšia je zachovaná Chamkova stodola.
Šumiacka sauna – známa ako Demova kupieľka je historicky významná stavba v obci Šumiac, ktorá sa považuje za prvú saunu na území Slovenska a bývalého Československa. Postavil ju v roku 1919 miestny mlynár Michal Demo po návrate zo zajatia v Rusku, kde sa oboznámil s tradíciou parného saunovania.
Šumiacka drevenica v centre obce ponúka pohľad do života minulých generácií. Spoznáte tu tradičné bývanie, stravovanie i vybavenie šumiackej roľníckej domácnosti. Expozícia je rozdelená na izbu s kuchyňou so „špohretom“ a časť venovanú folklórnemu súboru Šumiačan, šumiackym výsadkárom a pamiatke Juraja Kriváňa.
Mikuláš Gigac, známy folklorista a spevák zo Šumiaca, začal svoju zbierku zvoncov darom od starého otca. Dnes vlastní okolo 2000 zvoncov a spiežovcov z celého sveta, ktoré vystavuje v zrekonštruovanej drevenici. Tak chce uchovať tradičné predmety spojené s pastierskym životom a kultúrou na Šumiaci pre ďalšie generácie.
Krížová cesta na Úboči nad Šumiacom ponúka tiché miesto na zamyslenie, výhľady na okolitú prírodu a pripomína duchovné korene obce. Inšpiráciou k jej vzniku bol kríž, ktorý v roku 1968 postavil kňaz Štefan Havrila a neskôr ho obnovil remeselník Ján Gordan. V roku 2011 tu miestni začali budovať krížovú cestu s 100 schodmi a 12 žulovými zastaveniami, zakončenú chrámom Sedembolestnej Panny Márie.
Na mieste, kde sa rodí Hron a stretávajú sa 3 národné parky, leží Telgárt – obec ukrytá medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským rajom a Muránskou planinou. Miesto, kde východ a stred Slovenska podávajú jeden druhému ruku a príroda rozpráva príbehy tichom.
Telgárt je dedina kontrastov a krásy. Drsná i jemná – ako vietor, čo sa preháňa ponad Kráľovu hoľu. Divoká i pokojná – ako bystrina, ktorá sa mení na rieku.
Vo vnútri sa nachádza plne funkčná kováčska dielňa, kde si majster pri vyhni a nákove pripravil materiál. Otvorený priestor pred dielňou slúžil na podkúvanie, kde majster najskôr opracoval kopytá a potom zviera „obul“ do podkov. Kováčstvo patrilo k špecializovanému remeslu na dedinách a postavenie kováča bolo dôležité a jedinečné. Je to neodmysliteľná súčasť našej ľudovej kultúry.
Počas prechádzky sa dosýta nabažíte pohľadov na okolitú krajinu a vychutnáte si oddych v tôni stromov. Ľahká cesta vás privedie na križovatku Tri mosty, odkiaľ odbočíte doprava podľa dreveného smerovníka a miernym stúpaním hrebeňom sa dostanete až na vrchol kopca k majestátnemu krížu – s nádhernými výhľadmi na Ondrejisko, Tresník, obec Telgárt a krásnu okolitú krajinu.
Prírodná rezervácia Meandre Hrona, ktorou vás chodník prevedie, je unikátnou rezerváciou v správe Národného parku Nízke Tatry. Nachádza sa v IV. stupni ochrany už od roku 1980. Sústavu meandrov (riečnych zákrut) vytvorila rieka na rozsiahlej aluviálnej nive. Rozloha chráneného územia je neuveriteľných 1 038 167 m2. Doposiaľ pred návštevníkmi ukrytý kút krajiny vás teraz naučí, prečo ju chrániť.
Vari najkrajšia a najfotografovanejšia technická pamiatka Chmarošský viadukt je veľkým lákadlom fotografov, milovníkov vlakov a turistov prechádzajúcich cez východnú časť regiónu Horehronie. Nachádza sa za obcou Telgárt a ročne privíta veľa návštevníkov. Železničný most (113,6 metrov dlhý a 18 metrov vysoký) postavili v 30. rokoch 20. storočia na trati 173 Červená Skala – Margecany, priamo pod majestátnou Kráľovou hoľou.
Ski centrum sa nachádza v blízkosti horehronskej obce Telgárt, v údolí medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským rajom a Slovenským Rudohorím, neďaleko prameňa rieky Hron a priamo pod úpätím Kráľovej hole. Areál je vhodný pre široký okruh vyznávačov zjazdového a freeridového lyžovania alebo snowboardingu od rodín s deťmi až po náročných lyžiarov. Cez leto poskytuje ubytovanie, požičanie elektrobicyklov a zážitky na terénnych trojkolkách.
Prameň Hrona sa nachádza pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách (cca 980 m n. m.). Odtiaľ sa vydáva na vyše 270 km dlhú cestu naprieč Slovenskom. Miesto prameňa je upravené a ľahko prístupné po turistickej trase, často navštevované pre svoju symboliku i prírodnú krásu. Okolie prameňa ponúka výhľady na hrebeň Nízkych Tatier a atmosféru pokoja, v ktorej si návštevníci pripomínajú silné spojenie vody, krajiny a tradície.
Príbeh stavby unikátneho diela v Telgárte je zobrazením ľudského dôvtipu, šikovnosti a tvrdej práce. Dielo spod rúk kvalitných technických inžinierov je k obdivu dodnes a tma v tuneli mrazí cestujúcich usadených v moderných i historických vlakoch. Spojenie dômyselnosti a čarovnej prírody 3 národných parkov je tak dokonalým magnetom návštevníkov a vlakových fanúšikov.
Náučný chodník Meandre Hrona dopĺňa sieť turistických trás a náučných chodníčkov pod Kráľovou hoľou. Jeho dĺžka 9 km je dostatočná na celodennú prechádzku, počas ktorej objavíte doposiaľ nepoznané výhľady na okolitú prírodu. Prihovorí sa vám život lúk a polí, pričuchnete k reáliám miestnych poľnohospodárov a k tajom prírodnej rezervácie meandrujúceho Hrona.
Medzi legendami tohto kraja vyniká jedna, čo rozpráva o láske dvoch veľhôr. Kriváň, tatranský štít zo severu, si vraj kedysi dávno zamiloval Kráľovu hoľu z južnej strany hrebeňa. Svoje city si vymieňali na lúčoch slnka, v tichu vetrov, cez oblaky i v lete orlov. Ich vzťah zostal však len v rovine túžob – krásny, no nedosiahnuteľný.
Z tejto nenaplnenej túžby vytryskli dva pramene – Kriváň daroval Čierny a Kráľova hoľa Biely Váh. Tie sa vydali na cestu, aby sa spojili v rieke Váh, tam dolu v liptovskej kotline. Hovorí sa, že Kráľovej holi sa tento vodný osud zapáčil – a preto z jej svahov vyvierajú aj Hnilec, Hornád a Hron. Všetky pramenia z jej tichého objatia.
Kráľova hoľa, kamenná dominanta východnej časti Nízkych Tatier, sa v legendách spomína ako miesto tajomných obradov. Podľa povestí sem prichádzali už prastarí náčelníci za nocí k vatrám, ktorých svetlo sa v pamäti krajiny uchovalo dodnes.
Do jej tichých svahov vraj unikol pred Tatármi uhorský kráľ Belo IV., zatiaľ čo Matej Korvín tu mal hľadať útočisko i potešenie v love. Hovorí sa, že ešte v 18. storočí bola na skalách čitateľná tabuľa, ktorá pripomínala jeho obed na holi v roku 1474.
V novších časoch bola hoľa obľúbeným miestom pre cára Ferdinanda Coburga, ktorý tu mal prenajatý poľovný revír. Do kaštieľa nad Šumiacom vodieval vážených hostí, no počas 2. svetovej vojny sa tu objavili aj temné postavy – nacistickí pohlavári, čo sa honosili poľovníckymi výpravami. Napriek tomu si Coburgovci v regióne uchovali dobré meno – pomáhali miestnym a z ich darov dodnes zvonia kostolné zvony v okolitých dedinách.
Kráľova hoľa bola odjakživa blízka ľuďom zo 4 regiónov – Gemera, Horehronia, Liptova a Spiša. Nie však len im. Útočisko tu našli aj zbojníci. V roku 1786 museli dokonca povolať vojsko proti Ondrovi Glembovi. Podľa legiend tu skrýval valašku aj Juro Jánošík. Dodnes sa vraví: Na Kráľovej holi, Jánošíkova valaška zaťatá v topoli.
Dnes je hoľa ako dominanta Nízkych Tatier súčasťou národného parku. Zvykne sa nazývať strechou Slovenska, no viac jej pristane pomenovanie matka riek. V poézii ju oslavovali aj Štúrovci. Samo Chalupka jej venoval verše, ktoré v nás dodnes prebúdzajú úctu k tichej, no silnej hore.
Dlžka trasy je dostatočná na celodennú prechádzku, počas ktorej objavíte doposiaľ nepoznané výhľady na okolitú prírodu. Prihovorí sa vám život lúk a polí, pričuchnete k reáliám miestnych poľnohospodárov a k tajom prírodnej rezervácie meandrujúceho Hrona.
Krásny kultúrno – historický okruh v podhorskej obci Šumiac, na úpätí Kráľovej hole, vedie cez zaujímavé miestne zastávky, ktoré návštevníkom priblížia bohaté dedičstvo tejto oblasti – od tradičného remeselníctva až po miestne zvyky. Ponúka výnimočný pohľad na miestnu históriu, kultúru a prírodné dedičstvo. Je vhodný pre všetkých, ktorí majú záujem spoznať tradičný spôsob života v horskej oblasti a zároveň si užiť krásy miestnej prírody. Kombinuje kultúrne zážitky s možnosťou oddychu, čo je ideálna voľba pre rodiny s deťmi i jednotlivcov.
Ikonická turistická cesta vedie na jeden z najznámejších vrcholov Slovenska – na Kráľovú hoľu. Trasa začína v obci Šumiac a ponúka turistom jedinečný zážitok spojený s prírodnými krásami, historickými pamiatkami a tradičnou miestnou pohostinnosťou. Je náročnejšia, ale turistov odmení nádhernými výhľadmi, bohatou históriou a krásami slovenskej prírody a kultúry. Každé zastavenie prináša niečo jedinečné, čo z nej robí nezabudnuteľný zážitok pre milovníkov hôr a turistiky.
