Kráľova hoľa je najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier, ktorá je súčasťou Európskej sústavy chránených území NATURA 2000 ako Územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Vypuklý vrch monumentálnych tvarov je významnou krajinárskou dominantou, pre ktorú sú typické rozsiahle hôľne alpínske a subalpínske spoločenstvá. Na južnú stranu klesá masív Kráľovej hole krátkymi svahmi, ktoré rozčleňujú malé doliny. Na severnej strane, kde boli v ľadových dobách 3 menšie ľadovce, sa nachádzajú 2 zalesnené horské chrbty a doliny. Časť dolín sa sústreďuje do plytkej Teplickej kotliny. Z prírodných rezervácií sa v blízkosti nachádza Prírodná rezervácia Martalúzka, známa jedinečným geologickým fenoménom – skalným amfiteátrom.
Názov „Martalúzka“ pravdepodobne pochádza z historického názvu „Martalúzi“, ktorý sa používal na označenie zbojníckych skupín, pôsobiacich v oblastiach, kde sa nachádza Prírodná rezervácia Martalúzka.
Ústrednou dominantou prírodnej rezervácie je pôsobivý, krajinársky mimoriadne hodnotný skalný amfiteáter. V lokalite môžete obdivovať vzácne pralesovité porasty, kamenné moria či záružlím lemovanú riečku Hnilec, ktorá sa kľukatí pomedzi skaly, padajúc početnými kaskádami a vytvárajúc drobné viacstupňové vodopády. Rezervácia, ktorá predstavuje zaujímavý prechod od lesov k hôľnemu pásmu, je domovom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Možno tu zazrieť svišťa, medveďa či rysa ostrovida.
Územím prechádza žlto značený turistický chodník, ktorý spája Zadnú dolinu a Martalúzku. Okrajom rezervácie prechádza modro značený turistický chodník, smerujúci zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu.
Príroda nás učí tichu. Naučte sa jej načúvať.
Tu, kde vietor prevracia strany príbehov v korunách stromov a voda si pamätá stopy medveďa aj človeka, nie sme pánmi – sme len hosťami.
Príroda Nízkych Tatier nie je atrakciou. Je to živý svet. Krehký, krásny, vzácny.
Stretáva sa tu divokosť s tichom, voľnosť s rovnováhou.
Aby to tak zostalo, potrebuje návštevníkov, ktorí chápu, že ochrana prírody nie je zákaz, ale pozvanie k rešpektu.
Buďte návštevníkmi, ktorí sú vítaní – tichom, zvukom lesa aj svedomím. Príroda vám poďakuje – ak jej doprajete pokoj.
Tieto územia prispievajú k zachovaniu biologickej rozmanitosti ako prírodného dedičstva európskych štátov. Najzachovalejšie časti prírodných ekosystémov sú vyhlásené za maloplošné chránené územia.
Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné. Domov tu nachádzajú vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale i veľké cicavce, vzácne šelmy a početné vtáctvo.
Svoj domov tu majú vzácne lesné ekosystémy. Na území rastie mnoho druhov chránených rastlín európskeho významu. Patria sem vyššie rastliny a machorasty. Niektoré z nich sú zaradené do kriticky ohrozených a zraniteľných kategórií.
Východná kráľovohoľská časť patrí k veporskému pásmu. Môžeme tu rozlíšiť mnoho klimaticko-geografických typov. Svahy Kráľovej hole odvodňujú rieky na 3 svetové strany.
Územie Kráľovej hole zahŕňa viacero cenných biotopov ako napríklad smrekové lesy čučoriedkové (Piceetum vacciniosum), smrekové lesy vysokobylinné (Piceetum magnoherbosum), rašelinniskové smrekové lesy (Piceetum turfosum), kosodrevina (Pinus mugo), alpínske trávnino-bylinné porasty na silikátovom podklade (Alpinetum herboso-silicaticum), vysokobylinné spoločenstvá alpínskeho stupňa (Alpinetum magnoherbosum) a vysokosteblové spoločenstvá horských nív na silikátovom podklade (Ripario-herbosum silicaticum). Vďaka rozľahlosti, pestrosti podmienok a relatívnej zachovalosti tu nachádza vhodné podmienky pre život množstvo chránených a ohrozených druhov organizmov.
Zo živočíchov vynikajú veľké šelmy ako medveď vlk a rys; dravé vtáky ako orol skalný (Aquila chrysaetos) a jastrab veľký (Accipiter gentilis); sovy ako pôtik kapcavý (Aegolius funereus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) a sova dlhochvostá (Strix uralensis); lesné kurovité ako tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a jariabok hôrny (Bonasa bonasia); viaceré druhy plazov, obojživelníkov a vzácnych bezstavovcov (napr. fuzáč Pachyta lamed, kováčik Danosoma fasciata, plocháč Cucujus cinnaberinus). Mimoriadne vzácnym druhom je svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris), žijúci v najvyšších polohách.
Správa NAPANT zabezpečuje ochranu vzácneho prírodného prostredia Nízkých Tatier pre budúce generácie s možnosťou oddychu, relaxácie a usmerneného cestovného ruchu. Jeho krásy a vzácnosti si zaslúžia zvláštnu pozornosť, a tým i osobitné podmienky pre pobyt a rekreáciu. Turisti majú možnosť vychutnávať si ich plným priehrštím tak, aby prírode neuškodili a zachovali ju ďalším generáciám.
Odpad patrí do koša a do batoha, ale určite nie do prírody. Prosíme vás, aby ste si do batoha pribalili
extra vrecko na odpady – či už pôjde o nedojedené jedlo, obaly z potravín,
krabice z džúsov, plechovky z piva ... a áno - aj vreckovky použité pri potrebe.
Pohyb mimo týchto trás je v národnom parku zakázaný, jednak
z dôvodu ochrany prírody a jednak kvôli vašej bezpečnosti – uviaznutie
v kosodrevine či pohyb po skalnej moréne môže viesť k zraneniu či strate
orientácie. Pre každý prípad odporúčame mať v mobile aplikáciu horskej služby alebo si uložiť číslo Horskej služby pre núdzové volania 18 300.
Pohyb po turistických
chodníkoch v národnom parku je možný od hodiny po východe slnka do hodiny
pred západom slnka, stanovanie a bivakovanie je povolené len na vyhradených
miestach. Dodržiavaním týchto pravidiel nielen rešpektujete divo žijúce zvieratá,
aktívne najmä v noci, ale myslíte aj na vlastnú bezpečnosť.
Nerobte
nadmerný hluk, nepokrikujte po sebe a svoju obľúbenú hudbu si pustite do
slúchadiel – k relaxu v horách neodmysliteľne patrí pokoj a ticho, v prípade
zvierat sú často podmienkou ich existencie.
Na území národného parku je možné vodiť psy
len na vodiacom remeni a s náhubkom. Je to kvôli bezpečnosti iných
návštevníkov, ktorí by mohli byť neželanou „pozornosťou“ zo strany vášho psíka
vystrašení, ale tiež z dôvodu zabezpečenia ochrany rastlín a drobných živočíchov,
ktoré voľne pustené psy vyhrabávajú, poškodzujú, prípadne usmrcujú.
Iste sa
nič nestane, keď ochutnáte čučoriedku či brusnicu rastúcu pri chodníku. Myslite
však na to, že pre tu žijúce zvieratá je to jediný dostupný zdroj potravy. Rovnako
niektoré rastliny, rastúce vo vysokohorskom prostredí, sú tak vzácne, že ich nikde
inde na svete nenájdeme – preto je zber húb, lesných plodov a rastlín v národnom
parku zakázaný.
Lety dronmi v národnom parku sú zakázané,
v odôvodnených prípadoch podliehajú špeciálnemu povoleniu. Drony predstavujú
riziko najmä pre svište, a iné živočíchy, ktoré si ich zamieňajú s dravými vtákmi –
ich prirodzenými predátormi. Reagujú útekom, čo ich jednak stresuje a jednak
skracuje čas potrený napr. na vykŕmenie sa pred zimou či párenie a výchovu
mláďat na jar.
Vždy majte
na zreteli, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Preto dbajte na bezpečnosť,
v prípade spozorovania požiaru kontaktuje hasičov na núdzovej linke 150.
Táto
činnosť je v národnom parku zakázaná, najmä z dôvodu poškodzovania biotopov
(životného priestoru zvierat). Myslite tiež na to, že mnohé skaly, najmä tu v okolí
Chopku, tu ležia v nezmennej podobe už od doby ľadovej, a vy tak máte
jedinečnú príležitosť vidieť tvary, ktoré vytvorili dávne ľadovce. Špecifickým
problémom sú tiež tzv. „veselé kamene“ – pomaľované okrúhliaky
rozmiestňované kdekoľvek v prírode – je to tiež nežiadúce. Prečo? To si môžete
prečítať v článku.
Pohyb s bicyklom na území národného parku a jeho
ochranného pásma je možný len po štátnych a miestnych cestách, cyklotrasách
a trasách vyhradených návštevným poriadkom na individuálny vjazd a státie
bicyklom. Exponované prostredie hlavného hrebeňa je veľmi náchylné na eróziu,
aj preto je vyhradené výlučne peším návštevníkom.
